Po sérii prehratých zápasov bolo víťazstvo nad Dánskom už len zadosťučinením, náplasťou na ranu. Pomaličky sa život vracia do starých koľají, ale na tieto masjtrovstvá sa len tak ľahko nezabudne.
No napriek tomu, že sme neuspeli, podarila sa nám jedna veľká vec. Zjednotiť celý národ pod Tatrami. A nie len tam, ale aj ten roztrúsený po svete ( Mimochodom, sledovať hokej v zahraničí je dosť komplikované, keďže Slovenská televízia túto službu neposkytuje ). Slovensko žilo hokejom, ukázalo, že je hodné svojho mena. Fandilo sa všade: na tribúnach, doma, v baroch, na uliciach, aj na internete. Aj teraz stránky Facebooku zase zaplnili odkazy venované naším hokejistom a na zápase Česka proti Nemecku ľudia kričali meno nášho kapitána, pre ktorého boli tieto majstrovstvá posledné.
Možno nám nebude patriť žiadna medaila ani len tá zemiaková, ale máme tím, ktorý si zaslúži obrovský potlesk. Hráčov, ktorých bolo cťou sledovať v našom drese.
Éra goliášov slovenského hokeja sa pomaly končí. Väčšina hviezd sa už do reprezentácie zrejme nevráti a v najbližšom čase sa už asi neposkladá osadenstvo takéhoto kalibru. No jedno je jasné, Slovensko bude naďalej verné hokeju a svojím hráčom. Pre nás budete navždy ZLATÍ CHLAPCI.
