Zdá sa akoby sa tento pôvodný zámer niekam nenápadne vytratil. Možno by sa na prvý pohľad zdalo, že chyba je v ľahostajných študentoch, ktorí už nemajú záujem sa vzdelávať a už vonkoncom nie morálne. Začnem teda od nich (keďže aj sama som študent)
Na čo je študentovi univerzita?:
- Titul - to je asi každému jasné, že mať pred menom pár písmenok naviac je štýlové a navyše nám to zaistí prinajmenšom o tabuľku vyšší plat.
- Predĺžiť si mladosť - priznajme sa, ktorému študákovi sa chce ísť hneď po strednej makať?
- Študentský život je jednoducho na nezaplatenie - kto nezažil, akoby nežil
- Študentské zľavy do 26 - ISIC je skrátka super vec a platí skoro všade!
- ERASMUS - cestovanie je ďalšie lákadlo, na ktoré sa mnoho zážitkochtivých mladých duší nalepí
- Chcem sa presadiť vo svete biznisu a zarábať raz ťažké prachy - pozor na nich, to sú tzv. "profesijné tigre" ktoré sa budú chcieť v astronomicky krátkom čase vyškriabať na najvyššie priečky. Ale asertivita je dnes v kurze, mať cieľ je lepšie ako ho nemať.
- Zapchať rodičom ústa, aby ma aspoň pár rokov neotravovali, čo zo mňa bude - opak "tigrov". To sú tí, čo na hodinách spia, alebo na prednáškach zabíjajú čas so svojím o trochu viac ako oni "smart" telefónom :-)
- Chcem raz robiť prácu, ktorá ma baví, som skrátka nadšenec, pre ktorého je škola miestom pre osobný rast - ok, tak toto neznie moc realisticky, ale tak dajme tomu, že sa nachádzame na okraji Gausovej krivky, v zóne p < 1 %
Sme rôzny. Niektorých nás škola baví, iní sa v nej trápime, niektorým je to jedno, hlavne že nemusia robiť a niektorí študujú a študujú a študujú, lebo nevedia kam inam by šli.
Hej, v tomto smere nám trochu zlyhala navigácia. Ale nie je to až tak celkom naša chyba. Odkiaľ predsa máme to, že "len poriadne študuj, aby si sa mal lepšie ako my", odiaľ na nás tlačí všadeprítomný materializmus, užívanie si života - dokiaľ sme mladí a nemusíme sa sami živiť. Kto nás berie len ako číslo v štatistike a všakovakých tabuľkách?
Kedy nás začnete vnímať ako svoju vlastnú budúcnosť, ktorú vám pripravíme iba my, ak vy ste naša minulosť, ktorá pre nás tvorí jedinú skúsenosť? Tak akú ju chcete mať?
Našťastie sú študenti, ktorí aj napriek tlaku okolia majú vlastnú hlavu. Chcú sa rozvíjať a vedia, že sa bez učenia sa na vlastných aj cudzích chybách nezaobídu. Neboja sa obhájiť si svoj názor, rozoznať, keď niečo nie je v poriadku a snažiť sa to napraviť. To by sme sa predsa mali na univerzite naučiť - vedieť sa postaviť na vlastné nohy - k robote, k problému, či morálnej dieleme. - PEVNE!