Sociálno - ekonomická kríza? začnite od seba...a od svojej rodiny

Autor: Blažena Hamadová | 12.6.2011 o 12:37 | (upravené 12.6.2011 o 15:24) Karma článku: 2,95 | Prečítané:  482x

Spomínam si na definíciu rodiny, ktorú nám diktovala kedysi pred X rokmi naša učiteľka občianskej náuky. Bolo to niečo ako : Rodina je základná stavebná bunka spoločnosti. Tak teda hovorím, že keď je kríza v spoločnosti, je predovšetkým v rodinách. Alebo ak chcete naopak. Na porušených základoch dom ťažko postavíte. Takže sa prestaňte vyhovárať a začnite od seba. Veď s tým už môžeme niečo urobiť!

Krízu môžeme vidieť všade okolo nás. V práci, v škole, hovoria o nej na ulici, v novinách, na internete, kdekoľvek sa len obzrieme. A najviac ju možno vidíme v medziľudských vzťahoch, v komunitách a rodinách. Možno práve tam je pôvod celej sociálnej depresie 21. storočia.

Kedysi sa dvaja mladí skoro zobrali, chvíľu možno byvali u rodičov, kým sa im s božou pomocou nepodarilo postaviť dom, mali deti, potom vnúčatká a keď už nevládali toľko ako za mlada, predpokladalo sa, že sa o nich ich príbuzní na staré klená postarajú. Dnes sa všeličo predpokladá, ale keď príde na lámanie chleba, zrazu je horký, tvrdý, s dierami ako svet a v lepšom prípade z neho myš nevylezie. Potom už len krútime hlavami, ako sa to mohlo stať, keď sme tam dali všetko, čo treba ako tá dievčina z pesničky : "Povedal mi jeden chlapec, že ja neviem chleba napiecť. "

Tak kde len nastala chyba? Pozrime sa na koncept manželstva v dnešnej uponáhľanej dobe.

Kým sa dvaja zoberú, chíľu to trvá. Základná ingrediencia je nájsť toho "pravého". Ale čo ďalej? Najskôr treba dokončiť školu, nájsť si stálu robotu, trochu si užiť kým sme mladí, Až potom kdesi, Trenčín, Trnáva bude svadba. Potom treba zobrať hypotéku na byt, či dom. Ak sa prišťastí, po niekoľkých rokoch spolužitia majú dieťa, ak sú skromní tak aj dve. Deti vychovávajú podľa všakovakých príručiek a spoľahlivých rád na internete, púšťajú im násilnícke rozprávky v telke, medzitým mama zapne práčku, vloží riad do umývačky, povysáva, nakŕmi papagája...Potom ich zoberie do Tesca na nákupy, cestou späť zatelefonujú ockovi, lebo určite niečo zabudli, doma povyvlákajú všetky hračky, čo dostali od tiet, starkých a známych, aby sa mama náhodou nenudlia, zatiaľ čo pripravuje večeru. Ocko príde, doplní chladničku o niekoľko polotovarov, ktoré jeho pani manželke vypadli z hlavy, posťažuje sa na celý svet, navečeria sa, poblázni sa s deťmi a sadne pred telku.

Za pár rokov deti povyrastú a začnú chodiť do školy. Idú tam na výlet, na taký krúžok, človek musí trošku investovať do oblečenia. No a rodič vo veľa prípadoch ani nemá na výber a tak úspory na dovolenku, ak nejaké boli, idú na deti. Veď, čo by pre ne neobetovali. Hádky medzi rodičmi sú čoraz intenzívnejšie, niedy kvôli peniazom, inokedy pre hlúpu povahu toho druhého, svokrovcov, čo pchajú nos kam nemusia...nejaký dôvod sa vždy pripletie. Deti len nechápavo počúvajú a prizerajú sa ako sa im pred očami rúti celý svet.

S týmto pocitom bezmocnosti sa dostanú do ťažko znášanej puberty, hľadajú útočisko v kamarátoch, niekde na ulici, v baroch a alkohole, cicajú peniaze od rodičov a len s ťažkosťou rozoznávajú čo je pre nich naozaj prospešné a čo nie. Pretože to nikdy naživo nevideli. Áno, chodia zo školy na výchovné koncerty, kde ich učia, že drogy sú zlé a rozprávajú poučné frázy o bezpečnom sexe a podobných veciach, ale to je všetko len teória, lebo okolo seba majú svet, čo svojimi činmi a správaním hovorí inou rečou. A doma vidí stroskotávajúce manželstvo svojich rodičov, otca, čo radšej domov nepríde, aby sa vyhol hádke zo ženou a mamu, čo od zúfalstva plače, lebo sa nemá o koho oprieť.

" Príkladná" rodina moderného sveta. Nemyslíte? Možno je to dôsledok doby v ktorej žijeme, ako by povedali mnohí. A ja im nebudem túto myšlienku vyvracať, lebo je naozaj ťažké udržať si čistý štít v tejto uponáhľanej a priveľa vyžadujúcej spoločnosti. Ale netvoríme tútú spoločnosť náhodou aj my? Neočakávame náhodou my dokonalé manželstvo, dokonalú prácu, deti, dom, dokonalý svet? To je síce pekné mať také ideály, ale buďme trochu realisti. Nedosiahneme to tým, že budeme mať tri vysoké školy a zamestnanie s platom prezidenta, ale tým, že si budem poctivo plniť svoje povinnosti a budem si vážiť prácu svojich kolegov. Nie tým, že budem mať svadbu snov so stovkou hostí, s bohatým menu a šaty ako princezná, ale manželstvo, kde budeme jeden druhému oporou a chrániť rodinu v dobrom aj  v zlom. Nie tým, že naše deti budú mať hračiek plnú skriňu, oblečenie, čo im budú druhí závidieť a najlepšie známky v triede, ale tým, že budú vedieť, že doma ich čaká teplá náruč a ozajstná dobrá rada do života. Že dokonalý domov netvoria zateplené okná, LCD televízor s množstvom kanálov a automatickým nahrávaním zmeškaných relácii, ale ľudia, ktorí sa majú radi, rešpektujú sa a držia pokope, aj keď si dajú dole ružové okuliare.

Možno to nezastaví svetovú krízu, ale ukáže nám to, že svet , môže byť krásny aj napriek tomu. Lebo viete, že doma na tom nezáleží. A ktovie, možno tým inšpirijete svojho suseda.


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?